Stránky

12. 9. 2014

William Shakespeare: Kráľ Lear // Malé krvavé ZOO

Niektoré príbehy sú smutné a niektoré veľmi smutné.
Príbeh Kráľ Lear je veľmi, veľmi smutný.

Otec. Dcéry. Zrada. Vražda. Ego. Žiaľ. Smrť. Kráľ zostarol, ale nezmúdrel.
                   
September. Prší už druhý deň. Je zima. Počasie dostatočne depresívne na písanie osobných dojmov z knihy Kráľ Lear. Knihu som mala prečítanú za dve hodiny. Na jeden dych a bez prestávky. Tešila som sa na ňu, pretože Willove hry patrili v puberte medzi moje najobľúbenejšie.

Tentokrát ma táto kniha, ktorá bola pre mňa re-readingom, uvrhla do temnoty týždenného čitateľského bloku. Tak nejak som celý týždeň premýšľala, prečo sa mi vlastne niekedy Kráľ Lear páčil...black-out!

Kniha vo mne vyvolala pocit beznádejnosti nad ľudským plemenom.. pocit, že na svete sú iba dva druhy ľudí. Dobrý a zlý a nakoniec aj tak tieto druhy vymierajú bez ohľadu na ich morálne poslanie.
Dospela som teda k názoru, že hru som evidentne nepochopila a potrebujem rozbor iných pomazaných hláv.

Trocha ma ukľudnilo zistenie, že výklad tohto diela je všakovaký, nič nie je nemožné a každý hre rozumie inak. Pár postrehov mi ale prišlo zaujímavých:
V originálnom jazyku autor v tak krátkej hre spomína 57 rôznych druhov zvierat. Hra bola písaná v dobe prísneho až obscesívneho kresťanstva , no Shakespeare sa prejavil ako rebel. Jedna jeho postava verí v astronómiu a kráľ Lear vyzýva prírodu ako matku stvoriteľku (a nie Boha) k vykonaniu aktu spravodlivosti. Boha spomenul Shakespeare počas celej hry iba v sarkastickom duchu. A to napríklad v scéne medzi slepým Gloucesterom a jeho neprávom zatrateným synom Edgarom. Gloucester chce spáchať samovraždu skočením z útesu a poprosí Edgara, aby ho zaviedol na miesto, odkiaľ môže skočiť. Edgar ho síce k útesu zaviedol, ale miesto bolo bezpečné a tak keď Gloucester skočil, nezranil sa, iba omdlel. Keď sa prebral, Edgar zmeneným hlasom (aby nevzbudil podozrenie) Gloucesterovi povedal, že prežil zázrakom, ktorý učinil Boh. A Glousester ako správny kresťan uveril a o ďalšiu smovraždu sa nepokúšal.

Na strednej škole nám ako výklad tejto hry ponúkali pohľad na životnú cestu človeka.. cestu od sebestrednosti a autoritatívnosti k ľudskému odpusteniu a pokore. Vážne? Hm, ja som v tom nič také nevidela.
Keď budem túto hru čítať nabudúce, budem ju vnímať ako rebelské gesto autora, ktorý chce otvoriť oči zaslepeným veriacim. Medzi riadkami prehovára k ľuďom, ktorí ako stádo tupých oviec nasledujú svojho egocentrického barana a páchajú zlo pod rúškom svätého poslania... v tomto svetle má Kráľ Lear u mňa šancu na popredné priečky v obľúbenosti.

"Nyní, bozi,
třeštící na výsostech, vynajděte své nepřátele!
Chvějte se, kdo v svém nitru 
zločiny tajíš, na než dosud soudcův
bič nedopadl! Krvavá ruko, skryj se!
Kdo křivě přísahals, kdo kážeš svatost
a žiješ v krvesmilstvu - rozjektej se,
kdo lidem bezuhonným zdáním kryt,
ukládals o život! Ten nejpevnější
rozrazte obal, nakupené viny,
a proste o milost! Jsem človek, na němž bylo
víc hřešeno, než hřešil. "

Info:
Pôvodný názov: King Lear
Počet strán: 198
Preklad: E.A. Saudek
Vydavateľ: Státní nakladatelství krásné literatury
Rok vydania: 1958




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára